Spisovateľ Andrij Ľubka: Ukrajinci majú Slovensko oveľa radšej ako Maďarsko. Vnímame vás ako krajinu s guľami
Spisovateľ Andrij Ľubka: Ukrajinci majú Slovensko oveľa radšej ako Maďarsko. Vnímame vás ako krajinu s guľami

1515
00:00
41:141.00 ×Odoberajte tému Duševné zdravie
Odoberajte e-mailové upozornenia na nové články o téme Duševné zdravie e-mailom. Aktivujte jedným kliknutím sem.
Andrija Ľubku preslávil jeho román Karbid, ktorý vyšiel v roku 2015. Na pozadí zdanlivo fiktívneho príbehu v ňom opisuje, ako funguje pašeráctvo na ukrajinsko-slovenskej a ukrajinsko-maďarskej hranici.
„Sú to výsledky môjho terénneho výskumu. Vyrastal som pri hranici, moji príbuzní pašovali cez hranicu cigarety, môj učiteľ hudobnej výchovy vozil do Maďarska benzín – v špeciálne upravenej nádrži,“ opisuje v rozhovore.
Aj viaceré postavy v knihe sú inšpirované reálnymi ľuďmi. „Ikar, ktorý letí do Maďarska na vlastnoručne skonštruovanom lietadle, v skutočnosti od roku 2014 bojuje na fronte. Išiel bojovať aj preto, lebo ho vyšetrovala polícia. Jednoducho potreboval zmiznúť,“ dodáva Ľubka.
Roman Karbid práve vyšiel v slovenskom preklade v knižnej edícii Denníka N.
V rozhovore Andrij Ľubka hovorí aj o tom,
- kedy Ukrajinci začali vnímať Slovensko ako „krajinu s guľami“;
- prečo bola jeho mama v šoku z návštevy Košíc;
- čomu ho naučila spolupráca so slovenskými Rómami;
- ako bol na stretnutí vojenských rozviedčikov s pašerákmi;
- čo by dnes napísal vo svojej knihe inak;
- ako sa podľa neho môže skončiť vojna Ruska proti Ukrajine.
Žijete v Užhorode, pri hranici so Slovenskom. Ako dnes ľudia v Zakarpatsku vnímajú Slovensko? Zmenilo sa to za posledný rok v dôsledku vojny?
Myslím si, že zásadne sa to nezmenilo. Aj predtým bol názor na Slovensko dobrý. Čo sa zmenilo, je postoj k Maďarsku – ten je dnes vyslovene nepriateľský. Zaujímavé je, že rovnako to dnes cítia nielen Ukrajinci, ale aj zakarpatskí Maďari.
Treba povedať, že Maďari sú najpočetnejšia národnostná menšina v Zakarpatskej oblasti.
Áno, podľa sčítania je ich 150-tisíc, ale reálne okolo 100-tisíc. Ja sám pochádzam z mesta Vynohradiv, ktoré je pri hranici s Maďarskom. Pre mnoho miestnych Maďarov bola vojna zlomovým bodom, keď sa mali rozhodnúť, ako sa bude ďalej vyvíjať ich identita. Či budú ešte horlivejšími Maďarmi a budú podporovať Orbána, hoci ani nežijú v Maďarsku, ale na Ukrajine. Alebo budú predsa len ukrajinskými Maďarmi. Veľa z nich si napokon povedalo, že síce majú radi Maďarsko, ale sú ukrajinskými Maďarmi a Orbánovu politiku neschvaľujú.
Ja tieto zmeny pozorujem od roku 2014, ale začalo sa to už o niečo skôr. Do veľkej miery k tomu prispel aj bezvízový režim.
Ako to myslíte?
Napríklad generácia mojej mamy vždy vnímala Maďarsko ako bohatú a veľmi rozvinutú krajinu. Tento obraz vznikol ešte začiatkom 90. rokov, keď sa po rozpade Sovietskeho zväzu dalo konečne cestovať do Maďarska a videli sme, že sú na tom oveľa lepšie ako my.
Lenže keď sme tam potom išli o nejakých 10 – 15 rokov, ukázalo sa, že Maďarsko akoby sa za tie roky nikam neposunulo, zostalo na tej istej úrovni.
A naopak, Slovensko za ten čas urobilo skok vpred. Pamätám si, ako som svoju mamu zobral pred pár rokmi do opery v Košiciach. Slovenský colník nám neveril, že ideme naozaj do opery, chcel sa s nami odfotiť, vraj to ešte nezažil. Slovensko bolo pre moju mamu príjemným šokom.
Myslím si, že ľudia v Zakarpatsku všeobecne vnímajú Slovensko veľmi pozitívne. A to sa ani nezmenilo. Zmenil sa skôr pohľad celej Ukrajiny na Slovensko.
Ako?
Všimli sme si ho. Slovensko sa stalo počas vojny jedným z našich hlavných spojencov. Posielalo Ukrajine zbrane, takmer okamžite otvorilo hranice a prijímalo utečencov, povolilo tranzit, čo tiež poukázalo na rozdiel medzi Slovenskom a Maďarskom. A špeciálne sa Slovensko dostalo do povedomia Ukrajincov vďaka migom, ktoré ste urýchlene posielali na Ukrajinu. A potom, samozrejme, vďaka Zuzanám – odvtedy sme začali vnímať Slovensko ako krajinu s guľami.
To všetko sú veci, ktoré dnes tvoria nový obraz Slovenska a ešte viac posilnili pozitívne vnímanie vašej krajiny. Samozrejme, môže v tom byť aj istý idealizmus, ale prevažuje naozaj úprimná vďačnosť Slovensku.
Aj vás prekvapila slovenská podpora pre Ukrajinu?